Minister vnútra Daniel Lipšic deklaruje, že dal policajtom voľnú ruku pri odhaľovaní a trestnom stíhaní zločincov. Jedným z prostriedkov na odhaľovanie zločincov je aj teraz médiami preberané odpočúvanie. Policajti teda skutočne odpočúvajú s vedomím svojho ministra. Kriminalisti odhaľujú a odpočúvajú zločincov, bez ohľadu na to, či sedia v parlamente.
Na problém odpočúvanie a polície SR sa možno pozrieť z dvoch strán :
1. Kto a ako odpočúva ?
V zmysle zákona môže polícia okrem iného odpočúvať a zaznamenávať telekomunikačnú prevádzku pri zločinoch korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmov z trestnej činnosti a iných, za predpokladu, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. ( § 115 Trestného poriadku ). Príkaz na odpočúvanie dáva sudca pre prípravné konanie.
Jednoducho povedané polícia môže na základe presne stanoveného procesu legálne na základe príkazu súdu odpočúvať osoby podozrivé zo spáchania zločinov a osoby, ktoré sa na páchaní zločinu podieľajú (aj nevedome) .
Z mojich skúseností viem, že napriek tomu, že polícia často disponuje množstvom konkrétnych informácií je ťažké presadiť na súde vydanie príkazu na odpočúvanie.
Jednoducho povedané polícia musí mať veľmi konkrétne informácie a podklady, aby sudca vydal príkaz na odpočúvanie.
Pokiaľ sa týka samotnej realizácie tohto úkonu v prostredí Policajného zboru si dovolím nesúhlasiť s bezpečnostným analytikom Milanom Žitným a jeho tvrdením, že aj odposluchy robia len ľudia a teda je možný odposluch nelegálny. Ja považujem za dnešnej situácie prakticky za nemožné, aby Policajný zbor SR alebo jeho pracovníci realizovali nelegálny odposluch.
Inou otázkou je, či na Slovensku neexistuje skupinka ľudí, ktorá má dostatok zdrojov (pravdepodobne nelegálnych ), aby si potrebné zariadenie na odposluch zabezpečila a vykonávala tieto odposluchy nelegálne.
2. Koho odpočúva ?
Polícia v prvom rade odpočúva zločincov a osoby podozrivé zo zločinu. Skutočnosť, že je niekto poslancom NR SR nevylučuje, že je zároveň zločincom. Žiadny občan, ani poslanec NR SR, by sa nemal báť odpočúvania ak má svedomie čisté. Pokiaľ ale niekto ( napríklad aj ako poslanec NR SR) korumpuje, zneužíva svoje právomoci, manipuluje verejné súťaže či legalizuje príjem z trestnej činnosti, sú jeho obavy z odpočúvania oprávnené.
Ak je pravdou, že odpočúvanými sú aj poslanci NR SR, tak sa občania môžu len tešiť z toho, že si polícia skutočne robí svoju prácu a zločincov naháňa bez ohľadu na to, kde sa v spoločenskom rebríčku nachádzajú.
Ako občanom nám však zostáva len dúfať, že polícia bude postupovať, respektíve postupuje rovnako v prípade ľudí ktorí majú politické krytie tak koaličných alebo opozičných politických strán.
Na záver len je potrebné zodpovedať len dve otázky :
Kto má dôvod mať obavu, že je odpočúvaný ? Zločinec, alebo poctivý občan ?
Kto môže byť legálne odpočúvaný ? Zločinec alebo poctivý občan.
Takže policia odpočúvaj ďalej v pokoji.