Keď kmeň dostáva dušu

Autor: Jozef Bakša | 7.5.2012 o 16:55 | Karma článku: 12,60 | Prečítané:  533x

           Pred niekoľkými mesiacmi kus lipového dreva ležal voľne pohodený na dvore. Vtedy sa jeden muž rozhodol, že   kusu  lipového dreva, tým že z neho vykreše sochu niekoho veľkého, dá  dušu a ja ho  pri tomto obrade pozoroval.

           Ruky, ktoré v minulosti postavili dom, vysádzali stromy, naháňali zločincov a tvarovali železo už nevládzu tak ako predtým.   Choroba a čas.  Pohyby sú dnes slabšie a pomalšie.  Zvráskavené ruky poznačené  tvrdou   prácou  jemne tvarujú detail tváre Ježiša, ktorá sa objavuje vo vrstvách  mäkkého poddajného lipového  dreva.  Je nepochybné, že umelec, ktorý je z kmeňa lipy, ktorá je symbolom národa,  schopný vydolovať obraz Ježiša sa s ním musí pri tomto jeho zrodení zhovárať. Určite sa zhovárajú potajme, tak ticho, aby sme ich mi, obyčajní smrteľníci, nepočuli. Komunikujú ticho, tak po  svojom. Myslím, že tak ako tento umelec oslobodzuje Ježiša spod balastu, ktorý obsahuje kmeň aj Ježiš ho svojim spôsobom oslobodzuje od  pocitov. Človek s dušou, ktorý nachádzajúc v tomto kuse dreva  pokoj a pokoru,  rozoberá  radosti a strasti života sa s dokončením neponáhľa. Čím dlhšia a náročnejšia cesta vedie k výsledku tým je tento cennejší.  Jeho  pohyby dlátom sú pokojné a plynulé,  plné citu , rozvahy a lásky.  Len človek schopný lásky môže  takýmto spôsobom čarovať s drevom. 

           Dialógom, ktorého obsah je známy len im dvom. Imaginárny dialóg muža, ktorý celý život zasvätil viere v dobro a riadil sa zásadami, že poctivosťou najďalej zájdeš,  kto do teba kameňom ty do neho chlebom, neubližujem blížnemu svojmu a v presvedčení, že v samotnej podstate  každého človeka je ukrytá nemalá hruda dobra s mužom, ktorý dal  ľudstvu samotné kresťanstvo.

         Dialóg muža, ktorý navštevoval kostol sporadicky so symbolom, ktorý je prítomný  v každom kostole. Ale na  to, aby sa človek správal podľa desatora a páchal dobro nemusí chodiť do kostola. Určite sa  umelec, pritom ako obratne vyrezáva  črty jeho tváre, Ježiša pýta či je skutočne tak naivný, keď si myslí, že dobro, láska, poctivosť, rodina, úcta  a spravodlivosť  sa nakoniec v spoločnosti presadia a nie je všetko ešte stratené.

           Možno by Ježišovi, keby nebol z dreva,  pri týchto slovách  začali stekať po lícach slzy a odpovedal by, že keby to bolo v jeho moci tak by to zariadil inak .....

        Možno by mu povedal, že si všimol, že ľudia dnes chcú veľa.  Chcú vlastniť, mať , počuť , vidieť  a zažiť. Všetko niečo nezvyčajné, veľké.  Ohurujú sa navzájom, kto si  kúpil aký dom, byt či auto alebo akú drahú dovolenku si doprial.

         Ľudia dnes chcú hlavne vlastniť, mať........ prakticky čokoľvek ( často aj keď to nepotrebujú).

         Ľudia dnes zabúdajú na jednoduché šťastie.

         Zabúdame, aké šťastie máme v tom, že sme zdraví a trebárs máme čo jesť.

         Zabúdame, akým  šťastím je , že máme zdravé a šťastné deti.

          Zabúdame, aké šťastie máme aj v tom, že  sa so svojim  blízkymi môžeme podeliť so svojimi radosťami a starosťami a že oni sú skutočne blízkymi.

        Zabúdame, aké šťastie máme, že sa ráno môžeme zobudiť a tešiť sa na ďalší deň.

        Nechcime od života nič, čo môžeme vlastniť, buďme vďačný osudu za to čo máme.

         Kúpiť auto, postaviť dom alebo ísť na dovolenku môžeme hocikedy.

         Byť so svojimi blízkymi, byť zdraví a užívať si život môžeme. Ale  dokedy ?            

         Ďakujem za to, že mi bola a je daná  možnosť byť  šťastným.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?