Radikalizácia.

Autor: Jozef Bakša | 3.2.2013 o 14:44 | Karma článku: 12,71 | Prečítané:  963x

Človek nepotrebuje prepych, ale skutočnú  istotu, aby mohol  prežiť so zachovaním svojej ľudskej dôstojnosti. A práve dnes sa istoty, napriek všetkým sľubom strácajú. Bežný človek najprv prosí, potom žiada, upozorňuje sa, vyhráža sa . A potom ....

Radikalizácia.

Čo ďalej. So zdesením sledujem ako ľudia, čo so mnou ešte pred rokom produktívne komunikovali akým spôsobom upozorniť štát na nesprávnu prax a upraviť  neobsažné ustanovenia zákonov, dnes  šíria radikálne myšlienky. Pred rokom umiernení konzervatívci mi dnes posielajú linky na odkazy radikálov a žiadajú radikálne riešenie.

Čo robiť ? Prestať s nimi komunikovať, alebo vysvetlovať, že rozumné riešenie existuje ? Narastajúca radikalizíca  ma desí. Keď sa takto radikalizujú ľudia, čo so mnou ešte nedávno hľadali vecné riešenia  problémov ako budú reagovať ľudia,  čo sa denne trápia s neutešenou sociálnou situáciou  ?

Ako bude reagovať na svoju zhoršujúcu sa sociálnu situáciu človek, ktorý nemá peniaze na to, aby si kúpil tlač, zaviedol internet a je odkázaný len na informácie médií plných nezmyselných reality šou a snahou o bulvárnosť a radikalizáciu a televíznych správ bez informačnej hodnoty ?

Ako bude reagovať človek, ktorý nemá časť analyzovať   a rieši len to čo dá dnes do úst a čím bude cez zimu kúriť  ? Uverí prvému čo ukáže na vinníka. Uverí za všetko môžu : cigáni, západ, ľavica, pravica, maďari, USA, komunisti, židia  a tak ďalej ...   Otázkou je kto bude ten prvý, komu uveria.

Radikalizácia spoločnosti v   štýle, ak  stabilitu, naše práva a istoty nezabezpečí štát, zoberieme to do vlastných rúk, je znepokojujúca. Avšak  registrujúc skutočnosť, že Slovensko, ako podľa Ústavy právny štát,  nemá hlavu monokraticky riadenej prokuratúry, ktorá má dohľad nad zákonnosťou a právo podávať  obžaloby na zločincov, nemá podpredsedu Najvyššieho súdu a v spoločnosti rezonujú sporné rozhodnutia Ústavného súdu, sa nemožno čudovať takejto reakcii obyčajných ľudí, ktorých jediným zdrojom informácií sú bulvárne médiá. Tieto zistenia sú nebezpečné.

Zdá sa, že ľudia už dnes nehľadajú bežné riešenia. Už nehľadajú politika, ktorý reálne rozumné riešenie a systematickými zmenami  ho presadí. Prichádza čas, kedy chcú ľudia všetko zmeniť sami a hneď. O tom, aké následky toto konanie  môže  mať budú rozmýšľať ( ak vôbec budú )  až ex post. Po tom ako im bude teplo, po tom ako budú mať čím nakmiť deti, potom, kedy ich starosta nebude kradnúť , potom ako si ochránia majetok alebo si vynútia ošetrenie svojho blízkeho v nemocnici.  Potom ale už môže byť neskoro. Potom už možno bude po súde. Po ich odsúdení. Potom bude možné,  že z pôvodného agresora, ktorého štát svojimi skostnatými mechanizmami uplatňovania práva nevedel postihnúť, sa stane obeť a z pôvodne poškodeného, ktorý  sa neúspešne domáhal práva u štátnych orgánov bude  odsúdený.

Dnes už majú ľudia plné zuby sľubov, odkladaniae riešení na neskôr.  Ľudia chcú rýchle a jednuduché riešenie.  Tu a teraz.  Neuvedomujú si, že rýchle a radikálne riešenie nie je, a ani nemôže byť správne.  Niektorým je to už prakticky jedno.

Túto skutočnosť by si mali uvedomiť všetci tí, ktorí to môžu zmeniť skôr ako bude neskoro. Neskoro na akékoľvek rozumné riešenie. Mali by si uvedomiť, že stačí iskra a požiar vzbĺkne a nevieme, čo všetko svojimi plameňmi zachytí.

Aj štát by si mal uvedomiť, že pokiaľ ľudia budú mať pocit, že sa nedomôžu práva a štátne orgány sa problémom, ktoré ich životne trápia smejú budú sa radikalizovať.

A táto radikalizácia sa môže skončiť veľmi zle. Pre všetkých.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?