Povolanie. Zmeníme systém alebo nás zožerie ?

Autor: Jozef Bakša | 20.11.2013 o 10:45 | Karma článku: 14,76 | Prečítané:  846x

Bol raz jeden svet. Kedysi dávno starí ľudia spomínali, že  práca bola poslaním. Robili ju ľudia od srdca, celý život  a často ich zaujímal viac výsledok práce, dobrý pocit za ňu ako odmena. Prečo sa z poslania, povolania a práce stala len robota  ?  Prečo profesia prestala byť pre úradníkov, policajtov, poslancov, starostov, zdravotníkov a iných poslaním ? Čosi to poslanie požiera ...

Požiera  ich nesprávne nastavený systém založený na obrátenom uznávaní hodnôt.

Práce je dosť aj ľudí, čo by ju vedeli zo srdca robiť je dosť.  Problém je skutočnosť, že systém vzťah srdce - povolanie (poslanie ) deformoval do  polohy zamestnanie - mzda. Pre zamestnanca už nie je podstatné naplnenie nejakého poslania pri vykonávanie práce, ale naplnenie očakávaní svojho nadriadeného, zamestnávateľa ktoré sú často v priamom rozpore so samotným poslaním povolania, a  tak sa potom často stáva, že systém v svojich zložitých neefektívnych byrokratických mechanizmoch vygeneruje stav, kde sa na pozíciách nenachádzajú schopní mysliaci odborníci, ale  úslužní a  poslušní obchodníci, ktorí nerozmýšľajú v súvislostiach, ktorí nehasia systematicky v budúcnosti predpokladané problémy v štýle, čo nás teraz nepáli to nemusíme hasiť. Sú to obchodníci so svojim charakterom, ktorý ohýbajú v štýle kto vládne ( a platí ) tomu prispôsobím svoj „odborný názor. “

Akokoľvek by sme chceli za tento stav viniť politikov je to v prvom rade problém a vina obyvateľov. Pretrvávajúci stav je  len obrazom  spoločenskej objednávky, ktorú ako občania kladieme legitímnym zástupcom spoločnosti.  Ako široká verejnosť v rámci spoločenskej objednávky nežiadame od novinárov, aby sa opakovane pýtali na položenú otázku a neuspokojovali sa len s úlisnou vyhýbavou odpoveďou politika alebo predstaviteľa verejnej správy.  Ľuďom stačí, keď novinár  skonštatuje holý fakt a nepátra dôrazne po príčinách a osobnej zodpovednosti za tento stav. Prečo nám to ako ľuďom stačí ?

Musíme si uvedomiť, že rovnako len vďaka spoločenskej objednávke sa dnes pretekajú televízie v tom či vyhrá FARMA alebo VYVOLENÍ. Len preto, že nežiadame žiadnu skutočne investigatívnu žurnalistiku. Potom sme v štádiu, že všetci sú spokojní : Televízie  majú nízke náklady na tvorbu, politici sa tešia že ľudí zaujíma FARMA a nie spoločenské problém  a na svoje si prídu aj producenti Coca coly a čipsov. Dospeli sme k vyššiemu levelu možnosti nášho ovládania. Na Slovensku už neplatí osvedčené CHLIEB a HRY,  kľudne si vystačíme s heslom TELKA a ČIPSY  a  prípadne pridáme štipku bulváru na lesklom papieri. A plebsu to bohato stačí.

Je smutné, že väčšina, apatická a mlčiaca,  sa prestala zaujímať nielen o veci verejné ale aj o ľudí ako živé bytosti. Všetci sa v ich očiach postupne stávame  číslami a beztvarými figúrkami. Dnes, ak v práci  niekto ochorie tak sa šéf nepýta čo jeho zamestnanca trápi a s čím mám problém, ale položí len otázku či má ho kto nahradiť. Kus za kus. Dnes sa lekár prioritne nepýta pacienta čo ho trápi, ale prvá otázka znie v ktorej poisťovni je poistený a druhá či má peniaze na ošetrenie, keďže tento výkon mu poisťovňa nehradí.  Ani policajti dnes tiež často nepreukážu dosť empatie voči poškodenému, ale sústredia sa na štatistické ukazovatele, ktoré od nich vyžaduje vedenie a ktoré sú prezentované na tlačovkách. Áno v povolaniach, kde jeho samotná podstata vyžaduje pokoru, empatiu a  asertivitu sa často stretávame s agresivitou, nevšímavosťou, pýchou a aroganciou.

V dnešnom svete sa z profesií vytráca ľudskosť, empatia, ochota. Záujem o človeka ?

Keď ste položili pred x rokmi mladému policajtovi otázku prečo išiel robiť prácu policajta tak vám povie, že možno bol naivný no chcel trestať zlých a pomáhať dobrým. Čo vám povie dnes ? Jednoducho preto, že je to istá práca, a ak nebude veľmi vystrkovať rožky  dožije v sa kľude dôchodku.  Často ho netrápi, že sa mu zločinci škeria a obete trpia. Spoločnosť od neho žiada štatistické ukazovatele a tie sa snaží pre svoj pokoj dosiahnuť. Horšie je, že pri tom ako sa v ktoromkoľvek segmente povolaní ( počnúc politikom a končiac ošetrovateľom ) takýto jedinec mení na štatistu automaticky do tohto procesu vťahuje aj jeho kolegu, ktorý  chcel plný ideálov vykonávať  pôvodne svoje povolanie ako poslanie.

V poslednom čase som sa náhodou stretol s viacerými učiteľmi a všimol som si, že často používajú výraz : Celé zle! Nie som pedagóg, ani ich prácu zvlášť nesledujem, ale zaregistroval som, že sa im znásobila byrokracia pri  rôznom vykazovaní, tabuľkách a podobných nezmysloch.

Niekedy mám pocit, že keď niekto nedokáže odborne problematiku riadiť, tak vymyslí nespočetné množstvo tabuľkových formulárov a hlásení a tieto si nechá posielať s presvedčením, že ako adresát týchto formulárov a hlásení musí byť neskutočne dôležitý a odborne zdatný človek. Aby bolo jasné toto som zistil pozorovaním učiteľov.

A tak sa nám pomaly zmenili povolania prioritne slúžiace ľudu ako celoživotné poslanie kantora, žandára, doktora, a úradníka ... na zamestnanie a robotu učiteľa, policajta, lekára  a byrokrata, slúžiace komu ? Systému ? Cui bono ?

Je mi jasné, že ani jeden z nich za osud  a postavenia svojho povolania nemôže. Nechali sa zošrotovať v mlynčeku systému, ktorý nerozlišuje dobré od zlého, kože od mäsa, plevy od zrna, ale po zomletí vypúšťa jednoliatu beztvarú masu. Masu zamestnancov, ktorí sú radi, že tú prácu majú a správajú sa často nie podľa svedomia a odbornosti ale "aby dobre bolo. " Cui bono ?

A keďže aj ľudia  sa, pod vplyvom kultúry telka, čipsy, bulvár, menia na bezvýraznú nemysliacu ľahko formovateľnú  masu bez oprávnených požiadaviek a vlastného názoru takými sa stávajú aj profesie, ktoré majú tejto mase slúžiť a uspokojovať jej potreby.

Sme v stave, keď nikoho nezaujíma že politik klame, kradne, podvádza.

Sme v stave, keď prípadné úplatky a poklesky určitých profesií už len berieme na vedomie s konštatovaním všetci kradnú a dáko bolo, dáko bude. Skutočne je väčšine všetko jedno a uspokojíme sa s istotami telka, čipsy, bulvár .... ?

Nie som pesimista. Dúfam, že keby beztvará masa začala akýmsi zázrakom, trebárs vďaka veľkému tresku, premýšľať a   začala sa pri uspokojovaní svojich potrieb dožadovať kvalitných  služieb, možno by sa znova stali profesie povolaniami a poslaniami, a potom by nie len profesie, ale aj ich predstavitelia požívali vo verejnosti vážnosť, ktorú si ich mandát zaslúži a neboli by na smiech.

A možno by stačilo, keby každý oslovil ľudí vo svojom vo svojom okolí a vysvetlil mu, že by mohol na chvíľu vypnúť telku, odložiť čipsy a otvoriť oči.

Napríklad učitelia, ktorých som v článku spomenul to robia a ja verím, rovnako oni, v efekt snehovej gule, že dobro priťahuje a môže opäť niekomu otvoriť oči.

Tak skúsme dokázať , že to skutočne nemusí byť  "celé zle ".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?