Ako sa správa správna samospráva ?

Autor: Jozef Bakša | 28.1.2014 o 8:00 | Karma článku: 11,24 | Prečítané:  641x

Ako sa správa samospráva ? Diapazón jej správania je široký, pričom začína  participálnym rozpočtom  v Ružomberku  alebo Banskej   Bystrici a   končí   odoberaním poslaneckých mandátov  v Trenčianskych Tepliciach alebo správaním s maniermi zemepána v Zemianskej Olči či v iných obciach. Ako  a prečo sa však správa správna územná samospráva  ?

Pri pohľade  z diaľky sa  zdá, že územná samospráva na Slovensku sa často správa ako neriadená strela. Ešte markantnejšie  rozdiely v správaní jej predstaviteľov sú badateľné pri podrobnejšom pohľade na jednotlivé konkrétne obce a konkrétne konanie respektíve nekonanie ich predstaviteľov v nich.

V tejto súvislosti je badateľná široká škála konaní rôzneho charakteru. Negatívna škála začína  pri podávaní trestných oznámení starostu na poslancov a naopak, (ne)zákonným odoberaním mandátu, nerešpektovaním rozhodnutí  v mnohých samosprávach a našťastie to končí  pozitívnou  koordionovanou činnosťou  predstaviteľov samospráv v prospech všetkých, nie len v prospech vyvolených obyvateľov obce s prvkami, ktoré môžu  byť vzorom pre ostatné samosprávy na Slovensku.

Napriek  širokému diazapónu týchto prejavov možno bez obáv konštatovať,  že všetky tieto konania sú len prejavom spoločenskej nálady a objednávky v konkrétnej obci alebo meste.  V obciach, kde takáto obejdnávka  úplne absentuje je len otázkou času, kedy vedenie samosprávy skĺzne na šikmú plochu a bude ju v čoraz v menšej  miere  zaujímať verejné blaho, ale začne postupne presadzovať osobné záujmy osôb okolo jej predstaviteľov, prípadne sponzorov či lobistov v konkrétnej obci. Je tiež otázkou času, kedy v takejto obci, kde bude absentovať záujem občanov o veci verejné, prestanú jej predstavitelia brať do úvahy  otázky etiky, morálky a dokonca zákona.

V samospráve obcí, možno ešte výraznejšie ako v prípade reprezentatívnosti NR SR,  platí, že komunálna samospráva jednotlivých obcí  je obrazom štruktúry a charakteru obyvateľov jednotlivých obcí. Tu vo zvýšenej miere platí, že plebs má takú ( obecnú ) vládu akú si zalúži.

V obciach, kde je starosta skutočne prirodzeným lídrom, a nie je ich málo, nie je problém v komunikácii medzi poslancami, starostom a občanmi pričom vo vývoji obce je badateľný progres. Úplne opačný trend je badateľný v obciach, kde zvolený starosta prípadne poslanci po zvolení prestávajú komunikovať s občanmi a v štýle my máme patent na rozum riešia veci  len podľa svojho, nie stále čistého, svedomia. Táto situácia najčastejšie vzniká  v obciach, kde žije väčšina obyvateľov s názorom dáko bolo, dáko bude, prípadne so zásadou čo Ťa nepáli nehas. Často sa im potom stáva, že na to, že hasiť bolo potrebné prídu až v čase, keď sa už požiar klientelizmu, rodinkárstva a zneužívania moci rozhorel tak, že sa uhasiť nedá. Až vtedy  si uvedomia, že predstavitelia obce už neobhajujú záujmy jej obyvateľov, ale už programovo obhajujú  záujmy niekoho iného.

Bežným javom sa pritom  stáva, že  ten, kto vykríkne, že cisár je nahý, je obrátený na posmech a  zomelie ho lokálne prepletenie  rodín, podnikateľov a lobistov v konkrétnej obci a regióne, často za, možno neúmyselnej, pomoci  štátnej byrokracie.  Len v mizivom percente obcí sa ich obyvatelia  v presadzovaní svojich práv a oprávnených požiadaviek  prepracujú do štádia, že sa im podarí  nabudiť verejnosť a v rámci verejnej kontroly a tlaku dokážu korigovať alebo zastaviť prípadné negatívne tendencie predstaviteľov konkrétnej samosprávy.  A zrazu, možno nečakane, sa ukáže, že predstavitelia obce majú pod tlakom objednávky verejnosti potenciál riešilť rýchlo a racionálne skutočné potreby obyvateľov obce. A práve vtedy  dochádza aj k aktivizácii  obyvateľov, ktorí dovtedy  na problémy obce, hoci disponovali riešeniami, nereflektovali. Aj aktivizácia  takýchto obyvateľov posúva obec vo vývoji vpred.

Práve teraz, v čase  keď sa blížia  komunálne voľby je potrebné pýtať sa, hodnotiť a vystaviť jednotlivým predstaviteľom samosprávy  vysvedčenie, ak to neurobia  iniciatívne ako napríklad poslanci Banskobystrickej alternatívy v každoročnom odpočte svojej činnosti.

Obyvatelia, voliči v jednotlivých mestách a obciach by sa mali práve teraz  začať zaujímať o to, čo ich volení predstavitelia pre obec za uplynulé volebné obdobie spravili, o koľko posunuli obec alebo mesto vpred a nepočúvať čo pre nich po ďalších voľbách spravia. O tom, či budú  ďalšie voľby pre danú obec krokom späť alebo vpred totiž rozhodnú  len jej voliči.

Ako sa teda správa správna územná samospráva ?

Jednoducho tak ako to od nej vyžaduje a čo jej dovolí verejnosť v konkrétnej obci A to čo jej predstaviteľom verejnosť dovolí je iba na svedomí a charaketre jednotlivých voličov.

V zásade platí, že  aký charakter má väčšinový volič v obci taký charakter má v tejto  obci aj celá  územná samospráva.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?