Keď pred voľbami kandidáti na starostov, primátorov, poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev deklarovali ochotu pomôcť svojmu mestu či obci ako jedinú motiváciu ich kandidatúry asi neboli všetci celkom úprimní. Všetci deklarovali, ako veľmi chcú pomôcť svojej obci, mestu bez ohľadu na výsledky volieb. Mnohokrát sa však až po voľbách ukázala ich skutočná motivácia. Stalo sa tak po zverejnení ich výsledkov. Zrazu po voľbách, v ktorých neuspeli, akoby obec či mesto, o možnosť ktorým pomôcť sa vo voľbách tak urputne uchádzali, akoby pre nich prestala existovať. Po mnohých nezostal ani smrad.
Išlo o pomoc obci alebo niečo iné ?
Položil by som otázku neúspešným kandidátom na primátora, starostu, poslanca mestského či obecného zastupiteľstva naprieč celým Slovenskom. Čo zmenilo váš ušľachtilý úmysel zaujímať sa o svoju komunitu, mesto a pomáhať im ? Je mi jasné, že sa odpovede často nedočkám. Väčšina kandidátov sa vytratila z verejného života, verejných diskusií a spoločenských akcií. Možno sa znova zjavia pred ďalšími komunálnymi voľbami. Jednoducho kandidáti politických strán a ich štruktúry vyhodnotili situáciu ako neúspešnú, vykázali kolónku neúspešného kandidáta a obec do konania ďalších komunálnych volieb odstránili zo sféry svojho záujmu. Zaujímaju ich totiž často len obce,kde pomocou svojho vplyvu vedia presadiť svoje ( biznis) záujmy.
Občiansky princíp víťazí.
Skutočne nezávislí ( občianski ) kandidáti naopak svojmu menu nespravili hanbu a o obec sa neprestali zaujímať. Nezávislí kandidáti sa chytili šance a začali pomáhať obci, lepšie povedané pokračovali vo svojom aktivizme. Áno to boli kandidáti, ktorým ide o obec a ktorých nezaujíma či sú poslancami na úrade alebo nie. Oni jednoducho pomáhať budú bez ohľadu na svoje postavenie. Mať takýchto ľudí v obci, bez ohľadu na to, či sú poslancami alebo nie, je pre každú obec výhrou.
Aby sa nám víťazi volieb „ nezopsuli. “
Tak, ako je nesprávny nezáujem neúspešných kandidátov o dianie v obci ( aj keď v mnohých prípadoch očakávaný ) rovnako je škodlivé aj uspokojivé správanie sa „úspešných“ kandidátov na primátora, starostu v štýle zvolili ste nás a tak nás tie roky trpte.
Obzvlášť nebezpečné je „sebauspokojenie“ starostov a primátorov v mestách a obciach, kde majú v zastupiteľstve pohodlnú väčšinu, či už s pomocou svojich poslancov, alebo poslancov s ktorými sa, s využitím rôznych ( tvárme sa, že legálnych) motivácií dohodli na pokojnom štvorročnom samosprávnom panovaní ( bačovaní ) v tej ktorej obci. Možno sa teraz spokojne hladia po brušku konštatujú, že sa im podarilo a môžu v obci kľudne gazdovať ( bačovať ?) a nikto im nebude do toho „ kecať “.
Práve samosprávy, kde vznikla takáto „pohodlná väčšina“, ktorá má silu prijímať rozhodnutia bez ohľadu na stanovisko zvyšku obce by si mali dať pozor, aby nezaspali na vavrínoch.
Mali by si uvedomiť, že akákoľvek arogancia, povýšenosť a ignorovanie názorov a nálad zvyšnej časti obce bude začiatkom ich cesty do pekla. Dostať dôveru voličov je síce dôležité, ale dôležitejšie je dokázať svojim voličom, že si ju zaslúžia. Vlastnosťou, ktorou by mal každý volený predstaviteľ disponovať je predovšetkým pokora, a to platí aj pre orgány územnej samosprávy.
A hlavne by každý politik, nie len komunálny, mal mať na pamäti, že zastupuje záujmy všetkých obyvateľov a nie len svojich voličov.