Štát chráni viac úžerníkov ako obyčajných ľudí ? Prečo ?

Autor: Jozef Bakša | 25.1.2016 o 20:11 | Karma článku: 5,16 | Prečítané:  183x

    „ Pôjdeš do basy Ty hajzel “ počuli sme v parlamente. Koho vlastne  a prečo dáva štát do basy ?   A prečo dá štát pokoj úžerníkom a často naháňa chudákov len pre  vylepšenie policajnej  štatistiky ...

            Čo chráni Trestný zákon ?          

             Trestný zákon určuje aký trest dostane páchateľ, keď tento  zákon poruší.  Tresty odňatia slobody  (pobytu v base) sa pohybujú od niekoľkých mesiacov po doživotie.  Ich výšku určuje štát podľa toho  na ochrane čoho mu viac záleží. A na čom štátu záleží viac za porušenie tohto záujmu štát dá páchateľovi vyšší trest.  Keďže štát si viac  cení život najvyšší trest je za vraždu. A ako je to napríklad s podvodom ? Kto požíva zo strany štátu vyššiu ochranu keď ho podvediete ?  

           A koho si podľa Trestného zákona váži štát viac ?  Chudobných dôchodcov alebo úžernícke nebankovky  ?

            Ak  napríklad nezamestnaný, ktorý   potrebuje peniaze pre svoju rodinu podvedie  nebankovku tým, že jej povie, že je zamestnaný a dostane od nej pôžičku napr. 300 € poruší zákon a hrozí mu trest. Pripomínam, že nebankovka nemá problém si pravdivosť preveriť v príslušnej sociálnej poisťovni a často o tom, že klient klame vie.  Nebankovka   však z pôžičiek a úrokov žije takže sa tvári, že nič nevidí.

             A keď bude problém ?

            Kým klient pôžičku získanú podvodom, často s vedomím zamestnanca nebankovky spláca je všetko v poriadku.  Problém nastane, keď klient nezvláda úver splácať, ( od 300 € ). Vtedy sa nebankovke zrazu otvoria oči a  policajtom tvrdí, že bola oklamaná povie. Na súde vec nedá, lebo policajti to na rozdiel vybavia za ňu zadarmo. Policajti väčšinou vyhodnotia, že klient sa stáva páchateľom trestného činu úverového podvodu, ktorý  sa v policajných štatistikách  zaraďuje medzi ekonomickú trestnú činnosť a im sa teda zlepší  štatistika. ( Ak ste si pod  pojmom ekonomická kriminality predstavovali len kriminalitu bielych golierov sklamem vás, lebo tá je príliš sofistikovaná na to, aby ju bola polícia schopná odhaľovať v takých počtoch ako uvádzajú policajné štatistiky.)    Áno zákon porušený bol, ale je naozaj v záujme spoločnosti, aby takýchto „zločincov“, ktorí, často zo zúfalstva „oklamali “ úžernícku nebankovku o 300 €  trestal „ basou “ až na 5 rokov ?

            Zhrnuté :  Občan oklamal nebankovku o 300 €  môže dostať trest 5 rokov. ( Úverový podvod § 222  ods. 1 Trestného zákona )

           Čo sa stane keď je oklamaný dôchodca ?

          Osobne si myslím, že štát by svojou trestnou politikou mal chrániť dôchodcov  viac ako úžernícku nebankovku. 

            Robí to ?  

            Čo hrozí podvodníkovi, ktorý  na ulici oklame  napríklad dôchodcu historkou o potrebe peňazí na operáciu,  s tým, že peniaze vráti ?   Čo hrozí  takému páchateľovi, ktorému  tento dôchodca dá svoje celoživotné úspory, ktoré šetril na svoj pohreb  alebo pre deti ? Pokiaľ sa jedná o peniaze do sumy  2.660 € hrozí takémuto podvodníkovi basa maximálne dva roky. Trestný  zákon pri podvode nechráni dôchodcu ako chránenú osobu ako je to napríklad pri ublížení na zdraví alebo lúpeží, kde páchateľovi pri útoku na dôchodcu ako chránenú osobu hrozí vyšší trest ako pri útoku na inú osobu.

        Zhrnutie  : Každý, kto oklame iného ( bez ohľadu na vek ) a nespôsobí mu škodu vyššiu ako 2.660€ môže dostať maximálny trest dva roky. ( Podvod § 221 ods. 1 Trestného zákona )

         Koho teda chráni štát viac a na kom mu viac záleží ? 

         Nebankovku, za ktorej   oklamanie o 300 € hrozí páchateľovi trest 5 rokov ?

         Dôchodcu, za ktorého oklamanie  o 2.650 € hrozí páchateľovi trest len 2 roky ?      

         Obyčajný človek,  napríklad dôchodca, si určite zaslúži väčšiu ochranu ako ktorákoľvek nebankovka. On totiž  často týmto podvodom stráca životné istoty a celoživotné úspory.           

         Čo stratí  nebankovka, keď príde o 300 € prípadne o pár stoviek viac ?

         Páni politici nemohli by ste popri schvaľovaní nových, často nezmyselných  trestných činov do trestného zákona upraviť aj tento paragraf, ktorý by chránil skutočných ľudí ?

         Prečo má vlastníctvo peňazí úžerníckou nebankovkou väčšiu ochranu zo strany štátu ako ochrana vlastníctva obyčajných ľudí ? Nerovnakú ochranu sme tu už mali za socializmu, kde socialistické tehly požívali väčšiu ochranu ako tehly obyčajných ľudí, kým pri ich okradnutí sa jednalo o drobnú krádež pri tehlách socialistického podniku  sa jednalo o rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve.

         Skutočne si dôchodcovia  nezaslúžia zo strany štátu vyššiu ochranu často  svojich celoživotných  úspor ako úžernícke nebankovky ?  A pritom sa to dá zmeniť jednoduchou zmenou Trestného zákona, keby bola vôľa...

          Ja viem, že nás teraz chránite pred vlnami migrantov  a vonkajších hrozieb. Ale ak vám pri tom všetkom zvýši čas začnite si všímať aj ľudí čo Vás volili a ktorých záujmy chránite máte chrániť. A ich istoty ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?